Môj milý deníček. Ja a Lif sme sa pohádali. Vlastne nepohádali. Skôr som mal monológ ku ktorému mi toho moc nepovedala a dohodli sme sa, že naše "najlepšie kamarátstvo" ukončíme a budeme len "kolegovia." Toto nám vydržalo asi do 22:10. V priebehu dňa tu bolo mnoho sĺz, pochybností, bolesti a úľavy (všetko z mojej strany, keby som vedel čo si myslí ona by bolo asi divné že?) Bol som nakupovať s mojim ockom. Vraví sa, že nákupi hoja rany. Včera som zažíl, že niečo na tom naozaj bude. Mám novú koženú bundu (o takej snívam už rok juchu) conversy (už bolo načase) a sluchátka (tiež už bolo načase svoje krásne, milované tyrkysové som stratil, nahradil som ich čiernozelenými shitmy ktoré sa pokazili ani nie za tyždeň). Najviac ma asi zarazilo, že Livia sa ma hrozne ľahko vzdala a nebojovala o mňa. Večer mi ale hodila na nástenku niečo čo ma dostalo. I miss you od Mileynky, z čoho zvýraznila tieto slová "moje srdce ta nechce nechat odist
a potrebujem aby si to vedel"
a potrebujem aby si to vedel"
No tak som jej napísal. Písali sme len chvíľu, ale zároveň hrozne veľa. Možno my dvaja máme ešte nádej... Uvidíme. Lubim ju a nechcem ju stratiť, lebo svoj život bez mojej sesternice Alžbetky si neviem predstaviť Lubim ťa Lifi moc moc moc


a tak dufam že to dobre dopadne